Rezeptideen, Tipps & Tricks in Ihrem Posteingang
Mit dem Wiener Zucker Newsletter
- Monatlich neue Rezeptideen
- Infos zu Gewinnspielen
- Kulinarische Geheimnisse & Produktneuheiten
,,Nie je nad dobrého priateľa, iba ak dobrý priateľ s čokoládou.“ Toto je jeden zo známych výrokov na adresu snáď najobľúbenejšej sladkosti na svete. Čokoláda je mnohokrát prirovnávaná k niečomu, čo je viac ako len jedlo. Pre svoje pozitívne účinky, hlavne čo sa mysle týka, si niektorí ľudia bez nej nevedia predstaviť svoj život.
Nazýva sa aj terapiou na všetko, je istotou ako darček k akémukoľvek sviatku a jej chuť nikdy neomrzí. Aj keď čokoláda, tvorená kakaovou hmotou, cukrom a arómami, je známa len pár storočí, jej história je oveľa staršia. Čím všetkým si musela prejsť, kým dostala súčasnú chuť a podobu? Ako s ňou súvisí trpká voda a dvojité dobre?
Pestovanie Theobroma cacao – kakaovníka siaha až do druhého tisícročia pred Kristom v oblasti dnešného Mexika. Obyvatelia starobylej strednej Ameriky našli kakaovník v dažďových pralesoch a začali spracovávať jeho plody – kakaové bôby. Mayská civilizácia verila, že sú to ,,plody bohov“ a prikladala im mystické účinky. Mali pôsobiť na zlepšenie mysle, fyzickej kondície či ako afrodiziakum. V podobe nápoja bola táto prvá podoba čokolády určená predovšetkým vládcom, vojakom a bohatým.
Ľudia sa postupne začali venovať pestovaniu kakaovníkov, pričom prvá kakaovníková plantáž sa eviduje okolo roku 600 nášho letopočtu. Konzumácia kakaových bôbov bola možná po podrvení a zmiešaní s vodou a vanilkou. Samotná kakaová hmota s výraznou a ostrou chuťou totiž nebola vôbec chutná.
Postupom času sa však k moci dostávala Aztécka ríša a v 14. storočí pomaly preberala aj kontrolu nad kakaovníkovými plantážami. Jeden z dohadov hovorí, že slovo čokoláda pochádza práve z aztéckeho slova xocolatl, v preklade niečo ako trpká voda. Približne o 100 rokov neskôr sa na území Strednej Ameriky objavil Španiel Hernán Cortéz, ktorého pozval na hostinu aztécky vládca a zároveň milovník čokolády Montezuma. Tento španielsky objaviteľ sa pokladá za prvého dovozcu kakaových bôbov do Európy. Aj keď sa už pred ním v Amerike vylodil Krištof Kolumbus, hovorí sa, že kakaové bôby mu nepripadali dôležité. Cortéz však na honosnej hostine videl, ako si čokoládový nápoj domorodci uctievajú a vážia si ho. Pokladajúc ho za vznešený, priniesol tieto plody domov ako jedno z bohatstiev.
V Európe mal tento čokoládový zázrak pomalší rozbeh. Vyše roka neopustil španielske územie a ľudia mali z novinky zmiešané pocity. Potom sa však prišlo nato, že ak sa k podrveným bôbom a vanilke pridá cukor (ktorý v tom čase v Strednej Amerike ešte nepoznali) celá zmes získava vynikajúcu chuť.
Španielske ,,tajomstvo lahodnej chuti“ však nevydržalo dlho. Po svadbe dcéry španielskeho kráľa Filipa III. a zároveň milovníčky čokolády Anny Habsburskej za vtedajšieho kráľa Francúzska Ľudovíta XIII. sa čokoládový nápoj dostal cez Francúzsko postupne do celej Európy. Aj tu ľudia pociťovali blahodarné účinky tohto nápoja a preto sa rozhodli pestovať kakaovník vo veľkom. Keďže sa tomuto stromu darí v teplom a vlhkom prostredí, vhodnými sa stali kolonizované krajiny v Afrike ako Ghana či Pobrežie Slonoviny.
Veľký zlom nastal v roku 1828, kedy holandský chemik Coenraad Johannes van Houten objavil lis na kakaové maslo. Princíp spočíval v tom, že zo surovej kakaovej hmoty sa ľahko oddelil kakaový koláč a kakaové maslo. Práve toto maslo spolu so zmesou cukru a čerstvých kakaových bôbov po pomletí vytvorilo tuhnúcu hmotu. Britská spoločnosť J.S. Fry & Sons v roku 1847 bola prvou továrňou na výrobu čokolády v podobe tuhých tabuliek.
O pár desaťročí neskôr bol ďalším veľkým krokom v tomto odvetví vznik mliečnej čokolády. Švajčiar Daniel Peter sa rozhodol pridať do čokoládovej zmesi kondenzované mlieko a nový druh sladkosti s jemnejšou chuťou bol na svete. Posledné chybičky krásy odstránil Rodolphe Lindt, keď zhotovil stroj, ktorý zmes zbavoval malých hrudiek. Takto konečne vznikla verzia čokolády, ako ju poznáme.
Prišiel moment, keď už ani samotná čokoláda nestačila. Začali existovať druhy od výmyslu sveta, no niektorým sa žiadalo viac. Takto vznikol nápad spojiť čokoládu ešte s niečím iným. Na kráľovskom dvore vo Francúzsku sa začiatkom 19. storočia použila čokoláda na obalenie mandlí. Výsledok bol geniálny a dostal názov bonbón alebo bon bon, čo po francúzsky znamená „dobre dobre“. Čokoládou sa začalo obaľovať všetko od výmyslu sveta a priekopníkom v bonbónoch sa od konca 19. storočia stala Severná Amerika.
Dnes sú najväčšími výrobcami čokolády Spojené štáty americké, Nemecko a Švajčiarsko. Čo sa týka pestovania kakaovníkov, prvenstvo si držia africké krajiny a Indonézia. Takisto už vieme s istotou povedať, že predkovia sa naozaj nemýlili. Čokoláda síce nemá mystické účinky, ale v malom množstve je pre naše telo priaznivá. Znižuje krvný tlak a obsahuje flavanoidy – významné antioxidanty. To, prečo ju ľudia v minulosti považovali za neobyčajnú, mohlo byť aj kvôli jej vlastnostiam ako povzbudzovanie činnosti mozgu či zabraňovanie pocitu únavy. Môžeme povedať, že v prípade čokolády naozaj nejde len o sladké pokušenie, ale pri konzumácii v primeranej miere aj o opodstatnenú radosť.
