Sladký ako cukor

Staré čínske príslovie hovorí, že nádej je ako cukor v čaji, hoci je ho málo, osladí všetko. Sladká chuť cukru a jeho výnimočnosť, ktorá bola kedysi spôsobená jeho nedostatkom (bola to drahá a nedostupná surovina), sa postarali o to, že cukor má svoje pevné miesto aj v rôznych prísloviach, porekadlách a slovných spojeniach. Veď mnohí z nás si občas doprajú sladké ničnerobenie, želajú si navzájom sladké sny a prirovnávajú mnohé pôžitky k sladkosti cukru. 

Okrem sladkej chuti rozlišujeme chuť slanú, kyslú či horkú. Žiadna z nich sa však toľko neskloňuje v našom jazyku, ako práve tá sladká. Cukor predstavuje pôžitok, ku ktorému prirovnávame rozličné situácie, vnemy a spája sa s pozitívnymi zážitkami a emóciami. Cukor tak sladí nielen naše pokrmy či nápoje, ale aj reč, ktorá je plná sladkých želaní a zvratov. 

Domov, sladký domov

Kto by nepoznal ustálenú frázu „Domov, sladký domov“? Frazémy vyjadrujú životné skúsenosti našich predkov a o tom, že domov si vážili ako kedysi vzácny cukor, svedčí aj toto slovné spojenie. Patrí k tým najznámejším nielen u nás, ale aj v zahraničí. „Domov, sladký domov“ alebo „Home, Sweet Home“ sa ujalo už dávno, zlomovým momentom bol pritom zrejme vznik piesne s rovnomenným názvom, ktorá odznela v opere Clari, or the Maid of Milan (Clari, deva z Milána). Operu zložil v roku 1823 John Howard Paine a akonáhle pieseň vyšla samostatne, predalo sa jej hneď 100 000 nahrávok. Domov, domov, sladký, sladký domov, neexistuje také miesto ako domov odvtedy odznelo nespočítaľne ráz najmä z úst tých, ktorí museli z nejakého dôvodu z domu odísť, alebo ako sladké zvolanie tých, ktorí sa domov práve vrátili.

Skutočný význam tohto slovného spojenia si uvedomujeme však nielen vtedy, keď sme mimo domova, ale aj na sviatky, kedy sa s rodinou schádzame pri sviatočnom stole, aby sme spoločne vychutnávali čas a vzájomnú blízkosť. Hlavnou ingredienciou domova je totiž láska, ktorá je základnou a najsladšou surovinou každého šťastného príbytku.

Cukor aj vo filme

Sladkú príchuť majú rozmanité dobroty, ale aj rôzne umelecké diela. Svoj sladký život žijú nielen mnohí „cukroholici“, ale podľahnú mu napríklad aj hlavné postavy slávneho filmu režiséra Federica Felliniho La Dolce Vita (Sladký život). Cukor ako potravina nevyhnutná pre život sa dostal i do československej kinematografie. Vo filme Cukor režiséra Stanislava Párnického z 80. rokov minulého storočia je táto surovina symbolom ťažkých časov v povojnovom období. Mal vtedy totiž cenu zlata. Dráma podľa literárnej predlohy Karola Horáka je vlastne road movie o putovaní ženy s batohom tabaku, ktorá ho vymieňa za cukor pre svoju tehotnú dcéru. A aj keď sa dej odohráva v roku 1945 po oslobodení Gemera, v tomto tragickom príbehu mier ešte nestihol priniesť ľuďom, poznačeným vojnou, svoju sladkosť. 

Sladký, sladká, sladké

Slovenský jazyk, čo sa týka cukru, diétu teda rozhodne nedrží. Svedčia o tom slovné spojenia ako sladké sny, sladké ničnerobenie, láska je sladká, osladiť si život, ísť za niečím ako mravce za cukrom, sladké reči... Sladké je tiež pokušenie a vieme, že „Čert má moc cukru, aj hriech robí sladkým“. Prívlastok sladký veru spájame s mnohými vecami, činnosťami, situáciami a zdá sa, akoby sa so sladkými spojeniami roztrhlo prinajmenšom kilové vrecko cukru a kryštáliky sa rozsypali po celej slovenskej reči.

Stačí sa pozrieť len do Sládkovičovej Maríny a zistíme, že sladkému sa v našom jazyku veru medze nekladú. Marína je dielo popretkávané sladkosťou z každej strany. Ako dôkaz aspoň zopár výňatkov:  

„Ja sladké túžby, túžby po kráse spievam peknotou nadšený“, „Spalo dievča, spalo sladko“, „Sám ja mám právo v čas tento sladký dívať sa na tvár panenskej matky“, „Lebo tak mi je pri nej bezmiestno, hneď nebosladko, hneď zas bolestno“, „A keď ťa sladké chvíle obstanú, mladé tie zmysly jak hrajú“, „No, nežiadam si tvoje radosti, bárs aj prekrásne, nevinné, pre mňa nech trebárs žriedlo sladkosti zastane, vyschne, vyhynie“, Radosť tú, večne do tvojich očí, keď sa z nich radosť nadzemská točí, s sladkým nadšením sa dívať“, „A v svetoch týchto, duša moja, veľkí sú, čo sú tu malí, pokoj večný bez nepokoja, sladkosť, ktorú žiaľ nekalí“, „Dobrú noc; tichý, sladký sen, krásna moja“, „Na sladké ústa primreli, aby oboje zjavne vedeli, čo sa srdcami ozvalo“, „Ten smutne zhynie, kto sa rozlúči: šťastný, kto v sladkom lásky náručí, jak vy, milené, uvädne“, Sladko je túžiť, sladko spomínať, sladko je v nádejach sa pohýnať k skutočnej blaženstva zemi“, „Sladký zisk nosí aj horká strata“, „Ach, sladké sú to mladých hodiny, v ktorých žiaľ sladko hovorí“, „Čo nám zranili ľudské klebety, to nám sladko svet ten zhojí“, „Kde zas cit iný sladkostí sto pre nás varí“, „Cnosti, majte sa do sladkých spevov“.

Cukor vie aj potrápiť

Hoci nás sladká chuť cukru teší, cukor má občas aj trpkú príchuť. Že kedy? Vtedy, keď nevieme, či si sladíme kávukrištáľovým alebo kryštálovým cukrom. Áno, nejednému Slovákovi robí práve toto problém. Nie a nie si zapamätať, že kryštál je pevné teleso s pravidelnou stavbou a kryštáliky cukru majú práve tento tvar, preto sa píše ypsilon. Ak sa to chcete naučiť raz a navždy, možno vám pomôže jeden príklad — tvrdé kryštáliky cukru mäknú v krištáľovo čistej vode naliatej v nádobe z krištáľu. 

Príjemne na jazyku aj v srdci

Vďaka svojej jedinečnej vlastnosti, sladkej chuti, sa cukor spája s príjemným pocitom nielen na jazyku. Symbolizuje príjemné pocity, dobrotu srdca a čarovné okamihy života. Pre väčšinu z nás je „sladké“ ako pokrm i slovný prívlastok synonymom pohody, lásky, priateľstva či zábavy a spoločne strávených chvíľ s rodinou a známymi. Nie div, že náš Slovník slovenského jazyka zaznamenáva aj sloveso „cukrovať sa“, ktoré nesie jasný význam — vzájomne si prejavovať lásku, náklonnosť či bozkávať sa. Tak teda, cukrujme sa, priatelia, nech máme ozaj sladký život.☺