Na Slovensku neexistuje trh alebo jarmok, na ktorom by ste nenašli tieto okulahodiace výrobky. Sú sladké, ale málokto ich ochutná. Krásne, zväčša ručne zdobené medovníky robia radosť zaľúbencom, mamičkám, babičkám i našim priateľom. A my vám teraz okrem iného predstavíme pár zaujímavých Slovákov, ktorí si už bez týchto sladkých výtvorov nevedia predstaviť svoj život.

Jarmočná i vianočná pochúťka

Jarmoky aj vianočné trhy majú vždy spoločný jeden stánok. Ten s medovníkovými srdiečkami. Nájdete medzi nimi aj rôzne rozprávkové postavičky, lístky pre šťastie, autíčka, domčeky a o populárnom 3D zobrazení niektorých výtvorov z medovníkového cesta ani nehovoríme. Veď priznajte sa. Určite ste už aj vy dostali od niekoho medovník ako darček, alebo naopak, urobili ste ním radosť niekomu inému.

A samozrejme nechýba ani tradícia ich rodinného vypekania. Takmer každá slovenská domácnosť rozvoniava počas Vianoc sladkými medovníkovými zvončekmi, hviezdičkami či snehuliakmi, ktoré tak radi ozdobujú aj naše ratolesti.

Zamysleli ste sa však  niekedy nad tým, kam až siaha história tvorby medovníčkov a aké šikovné ruky za ich výrobou stoja?

Pečenie medovníkov ako remeslo

Medovnikárstvo sa ako tradičné remeslo vyvinulo v Nemecku v 14. storočí a do našich končín prišlo až 3 stovky rokov na to. Tzv. cechová výroba  medovníkov na Slovensku bola spojená len s väčšími mestami s výsadami ako Bratislava, Prešov, Trnava, Košice, Banská Bystrica a neskôr aj Rožňava.

Medové cesto (zložené z múky, vody a medu) sa nevykrajovalo kovovými formičkami ako v dnešnej dobe. Remeselníci na ne používali zdobené formy z dreva, do ktorých cesto vtláčali. Tí šikovnejší si formy vyrábali sami, ostatní to prenechali rezbárom.

Tip pre vás:

Takéto formy nájdete už len v múzeu ako historické predmety, prezrieť si ich môžete  v Gemersko-malohontskom múzeum v Rimavskej Sobote. V jeho zbierkovom fonde nájdete takmer 20 kúskov drevených foriem, medzi nimi napríklad koňa s vojakom, kohúta či šabľu.

Koláčiky a pečivo z medového cesta boli dlho jedinou sladkou pochúťkou. Zlom nastal až rozvojom výroby cukru, ktorý bol pre cukrárov lacnejšou voľbou ako med a začali ho čoraz častejšie pridávať do sladkostí a pečených dobrôt. Výrobky z medovníkového cesta sa tak stali len akousi tradíciou počas vianočného obdobia. 

Nemýľte si však medovník s perníkom. Okrem toho, že medovníky sú oveľa staršie, zásadný rozdiel medzi nimi je v pôvode ich sladkej chuti. Kým do medovníka pridávate výhradne med, do perníka cukor. Perník je navyše ozvláštnený bežne dostupným perníkovým korením ako badián, zázvor, muškátový orech, klinček, aníz, škorica a podobne. Cukor sa pri výrobe medovníkov používa obyčajne len na polevu, ktorou sa medovníky ozdobujú.

Slováci s nielen medovníkovými srdcami

Je mnoho talentovaných gazdiniek a cukrárok v našej krajine, ktoré sa venujú výrobe medovníkov. Zámerne píšeme v ženskom rode, keďže ide vo veľkej miere o ženy.

Ale existujú, samozrejme, aj mužské výnimky a dokonca sa môžu pochváliť vyše 300-ročnou tradíciou pečenia a zdobenia medovníčkov. Na Slovensku totiž žije rodina, ktorá si toto remeslo odovzdáva z generácie na generáciu. Reč je o rodine Hauríkovcov z Kremnice. Tradícia ich rodu začala ešte na začiatku minulého storočia, ako súčasť Medovnikárskeho cechu v Kremnici, a pokračujú v nej dodnes. Výnimoční sú aj tím, že potomkovia Rudolfa Hauríka, vnuk Jozef a pravnuk Martin,  majú zachovanú legitimáciu na výrobu perníkov. Všetko robia ručne, len vaľkanie cesta nechávajú na stroj po (pra)starom otcovi. Ich skvosty môžete vidieť na rôznych jarmokoch i vianočných trhoch vo viacerých slovenských mestách.

"Na plný úväzok" sa medovníkom venujú aj manželia Jarmila a Ivan Klučiaroví z Topoľčianok. Ako to už býva zvykom, aj pre nich bolo sprvu pečenie a zdobenie medovníkov len vianočnou záľubou, neskôr po ich krásne zdobených kúskoch pokukávali známi a priatelia z okolia. A teraz? Teraz sa skoro nezastavia, ako je rok dlhý. Pochváliť sa môžu aj dopytom po ich výrobkoch zo zahraničia. Objednávky prišli nielen z európskych krajín, ale aj z Ameriky, Číny, Kanady a okrem iného aj Mexika. Ak by ste si mysleli, že pán Ivan len podáva svojej manželke pomôcky alebo obsluhuje stroj na miesenie, ste na omyle. Jeho prednosťou je práve zdobenie – od čipiek cez svadobnú tematiku, až po 3D medovníky podľa želania zákazníkov.

Obr. Čipkované srdcia z dielne Klučiarovcov (zdroj: medovniky.com) 

Sladkému umeniu medovnikárstva sa venuje aj Libuša Bartošová z Partizánskeho. Síce len krátko, ale za to dokazuje, že aj mladí ľudia môžu inklinovať k tradičným slovenským remeslám. Medzi jej kúskami, do ktorých sa je naozaj škoda zahryznúť, sú rozmanité tvary aj motívy. Na jej facebookovej stránke však najčastejšie vidno slovenské ľudové motívy, ktoré opäť naberajú na popularite.

Obr. Roztomilé detské motívy zdobia nejeden medovník od pani Bartošovej (zdroj: facebook.com/medovnikylibusa)

Vďaka svojim výtvorom sa zviditeľňuje aj  mimo hraníc Slovenka Andrea Pribilincová z Nitry. Tá má na svojom konte 7 medailí, medzi nimi aj zlatú z roku 2014. Podarilo sa jej zvíťaziť vo svetovom pohári Culinary World Cup v Luxemburgu, kde predstavila svoje medovníkové dielo venované pamiatke českého maliara Alfonza Muchu. So svojimi sladkými výtvormi uspela aj na kuchárskej olympiáde či vo vianočných súťažiach.

Obr. Do detailov prepracovaný medovník od pani Pribilincovej (zdroj: andrea-art.webnode.sk)

Originálny sladký darček či dekorácia

Výroba medovníkov si vyžaduje trpezlivosť a čas, avšak za výsledný efekt vynaložená námaha určite stojí. Okrem toho, že si môžeme vynikajúco pochutiť, špeciálne vyzdobené medovníčky môžu dobre poslúžiť ako milá pozornosť pre blízkych, kolegov z práce či ako vianočné ozdoby na stromček, dekorácie na venčeky či dvere. A to sme ešte nespomenuli tú omamnú vôňu, ktorá sa šíri z kuchyne, keď sa medovníčky pečú...